10 TIPOV NA BEZPEČNÝ ÚNIK Z KOMFORTNEJ ZÓNY
O tom, že je dobré vystupovať zo svojej komfortnej zóny ste už určite počuli. Naučí vás to meniť obavy na odvahu a popritom si osvojovať nové zručnosti. Vďaka nim si vybudujete silnejšiu osobnosť a stanete sa odolnejšími voči stresu. Ak budete nové situácie vyhľadávať pravidelne, vaša komfortná zóna sa začne rozširovať a to, čo vo vás kedysi vyvolávalo hrôzu, zvládnete oveľa ľahšie. Vystupovanie z komfortnej zóny vás pozitívne ovplyvní v práci aj v súkromí. Získate poriadnu dávku odvahy, aby ste svoje nápady zrealizovali, a tým dovolíte svojim talentom ukázať sa v plnej kráse. Ako začať?
Aby sme pri výstupe z komfortnej zóny boli úspešní a rozširovali ju bez nepríjemných trapasov, dobré je myslieť na zopár pravidiel:
1. Porozmýšľať, aký svoj strach chceme zmierniť. Či je to komunikácia s neznámymi ľuďmi, prednášanie pred publikom, obavy z odmietnutia, strach z kritiky našej tvorby a podobne.
2. Rozhodnúť sa pre primeraný experiment. Na začiatok si vyberme niečo jednoduchšie, čo sme doteraz nerobili. Môžeme sa prihovoriť neznámemu človeku, pochváliť účes pani predavačke, predniesť príhovor na rodinnej oslave, povedať niekomu o svojom novom nápade. Náš prvý pokus nemusí priamo súvisieť s problémom, ktorý máme. Dôležitejšie je to, aby sme si zvykali cítiť sa nekomfortne.
3. Nezachádzať ďaleko. Nehrajme sa na hrdinov tým, že sa budeme hádzať do jamy levovej. Je dobré, aby sme sa pri prvých pokusoch, vedeli jednoducho vrátiť späť do zóny komfortu.
4. Pravidelne nové situácie opakovať. Na to, aby sme si želanú zručnosť osvojili, potrebujeme si v mozgu pretvoriť doterajšie spôsoby správania na nové. Dosiahneme to vtedy, keď budeme každý deň vnímať udalosti okolo seba pozornejšie a hľadať v nich príležitosť pre svoj rozvoj.
5. Premyslene skúšať náročnejšie úlohy. Keď máme za sebou prvé úspechy, je čas na odvážnejší krok. Zúčastniť sa pracovného pohovoru, aj napriek tomu, že si prácu nehľadáme, prihlásiť sa na kurz maľovania aj keď maľovať vôbec nevieme, stať sa dobrovoľníkom v nejakej prospešnej organizácii či vyjadrovať svoje názory verejne. Každý z nás má mierku nastavenú inak, preto treba vnímať viac vlastné pocity než to, čo robia ostatní.
6. Akceptovať riziko. Musíme byť pripravení na to, že zo začiatku sa budeme cítiť nepríjemne, sledovať všetkých navôkol a snažiť sa odhadnúť, čo si o nás myslia. Nevadí, k ceste za komfortnejším životom patrí aj to.
7. Pozorovať sa. Počas pokusov, ktoré udierajú do očí všetkým okolo, príde po prvotnom strese a nervozite moment, kedy sa začneme oslobodzovať od obáv z toho, ako nás vnímajú ostatní a mať radosť, že sme prekonali vlastný strach. A svet sa nezrútil. Vieme, že sme to dokázali a to nás posmelí pri prekonávaní reálnych prekážok v budúcnosti.
8. Nie je to adrenalínový šport. Zmyslom uvedených praktík nie je stať sa ich zberateľom a písať si dlhé zoznamy toho, čo sme už zvládli. Cieľom je zbaviť sa limitov, ktoré nás zbytočne brzdia, obmedzujú naše myslenie aj naše skutky. Vtedy môžeme využívať svoje vlastnosti stále viac a viac.
9. Návrat do bezpečia. Návrat do zóny komfortu je dôležitý najmä preto, aby sme nové zážitky dokázali v kľude v sebe spracovať a uvedomiť si, kam nás to posunulo a v akých situáciách, ktoré nám doteraz robili problém, sa budeme cítiť viac uvoľnení, či ochotnejší podstupovať väčšie riziko. Všetko, čo sme získali mimo komfortnej zóny, môžeme v pokoji v bezpečnom prostredí pretaviť do vlastnej tvorby, aby sme si neskôr opäť dali výzvu, vyšli s kožou na trh a poslali svoje dielo či myšlienky do sveta.
10. Pravidelná kontrola. Aby sme pri všetkých pokusoch a pokrokoch nestratili cestou sami seba, je dobré si pravidelne pripomínať svoje životné hodnoty. Či nám úspechy prinášajú radosť, či nezanedbávame inú dôležitú oblasť vo svojom živote alebo či stále vieme, prečo to vlastne robíme.
Spravili ste v poslednej dobe odvážny krok mimo svoju komfortnú zónu? Čo ste vďaka tomu získali? Podeľte sa o svoju skúsenosť a inšpirujte k tomu aj ostatných.
